kraj opúšťaný v devätnástich
obloha rovnaká nedostupnosťou večnosti
v šatni deň zobliekol starosti týždňa
a v čistom sviatočnom nahliadol jarným slnkom
do polí preorávania zemiakov
odievania živou huňatou zeleňou
zvlnenou ako dievčenské sukne náhlené do kostola
naliate pučiacimi bokmi divokých mladých stromkov
v napnutých živôtikoch na prsiach
do pružných lýtok nôh
šum vetra zmes túžob
miništrantov zvonček, drobné peniažteky
v azúre oblohy
modravou hlbinou tvojho pohľadu
kraj zostal bezo zmeny
päť rokov nič nezmení
pre toľko generácií k obrobeniu pôdy
rozrývať, vlažiť, osievať a opäť vyorávať
bojovať s bystrinami,
nech dažde neodnesú najlepšie brehy
do ktorých pokorná staroba ukladá čas
merajúc tým životy krátkeho trvania
do ktorých pokorná staroba ukladá čas
merajúc tým životy krátkeho trvania
